JAZYKOVEDEC:
Ľudovít Štúr uzákonil nový spisovný jazyk v roku 1843 na fare v Hlbokom spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom. Základnou kodifikačnou príručkou sa stala Nauka reči slovenskej. Zavedenie spisovnej slovenčiny odôvodnil aj v diele Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí.
Základné pravidlá štúrovského pravopisu:
POLITIK:
– 1842 – pracoval na Slovenskom prestolnom prosbopise
– 1847 – stal sa poslancom Uhorského snemu za slobodné kráľovské mesto Zvolen (obdobie jeho pôsobenia v sneme prerušili revolučné dni meruôsmeho roku)
– organizátor Slovanského zjazdu v Prahe
– spoluzakladateľ Slovenskej národnej rady, ktorá organizovala dobrovoľnícke výpravy v boji proti Maďarom
– účastník revolúcie 1848/1849
– 1848 – stál pri spísaní Žiadostí slovenského národa
UČITEĽ:
– pôsobil na Katedre reči a literatúry slovenskej v Bratislave (viedol ju prof. J. Palkovič)
– ako učiteľ bol známy tým, že ovládal viaceré jazyky – latinský, maďarský, nemecký, francúzsky, grécky, poľský, srbo-chorvátsky, ruský jazyk, ale učil aj hebrejčinu a angličtinu
Predstaviteľ slovenskej romantickej literatúry
– vedúca osobnosť mladej revolučno-demokratickej mládeže
– politik, jazykovedec, básnik, novinár, teoretik, kritik
– tvorca slovenskej romantickej estetickej koncepcie
NOVINÁR:
– od 1. 8. 1845 vydával Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský
– písané boli v Štúrovej slovenčine
– usiloval sa o ich vydávanie niekoľko rokov
– zamerané boli na osvetovú činnosť, na sociálne práva, oboznamovali s kultúrnou tvorbou Slovanov, informovali o aktuálnej politickej situácii doma a vo svete – ich vydávanie kontroloval cenzor, ktorý zasahoval do obsahu a rozsahu článkov.
Životopisné údaje: https://oskole.detiamy.sk/clanok/ludovit-stur-6642
Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
