Janko Čmelík (16. november 1905, Stará Pazova — 12. máj 1942, Sriemska Mitrovica), účastník Národnooslobodzovacieho boja a národný hrdina Juhoslávie.
Narodil sa 16. novembra roku 1905 v Starej Pazove. Po ukončení základnej školy pracoval ako najatý pracovník a čoskoro sa zapojil do robotníckeho hnutia. Roku 1935 sa stal členom Komunistickej strany Juhoslávie (KSJ).
Už v nasledujúcom roku sa stal tajomníkom straníckej bunky, roku 1937 tajomníkom Miestneho výboru KSJ v Starej Pazove а roku 1938 bol úradujúci tajomník Okresného výboru KSJ pre Starú Pazovu. Na Pokrajinskej straníckej konferencii roku 1940 bol zvolený za člena Okresného výboru KSJ pre Sriem.
Bol účastníkom a jedným z organizátorov štrajku poľnohospodárskych pracovníkov v Starej Pazove. Aktívne pracoval s mládežou, takže roku 1938 založil prvú skupinu Zväzu komunistickej mládeže Juhoslávie v Starej Pazove. Aktívne pôsobil aj v Slovenskej čítarni, od roku 1936 tu bol aj tajomníkom. V roku 1939 bol zvolený za predsedu Pozemkového spoločenstva, ktoré realizovalo rozhodnutie o rozdelení časti štátneho majetku bezzemkom.
Aprílová vojna roku 1941 ho zastihla v armáde. Po kapitulácii armády Kráľovstva Juhoslávie bol Janko spolu so státisícmi vojakov a dôstojníkov zajatý a odvedený do Nemecka. V júni roku 1941 sa mu podarili z tábora ujsť a vrátil sa do Starej Pazovy, kde bol jedným z organizátorov povstania v tejto časti Sriemu.
Stal sa politickým tajomníkom Okresného výboru KSJ pre Starú Pazovu a pracoval na posilňovaní ozbrojených skupín, nadväzovaní spojení, zásobovaní ilegálov a iné. Ako člen Okresného výboru KSJ pre Sriem podieľal sa na formovaní Podunajského partizánskeho oddielu. Účinkoval aj v prijatí skupiny komunistov, ktorí v auguste roku 1941 utiekli z väzenia v Sriemskej Mitrovici.
Koncom roku 1941 ustašovci ho zatkli a mučili, takže bol liečený v nemocnici v Zemune a potom ho previezli do väznice v Sriemskej Mitrovici. Napokon ho odviedli do Vukovaru, kde ho strašne trýznili a Vrchný súd vo Vukovare ho 2. mája roku 1942 odsúdil na smrť zastrelením. Zabili ho 12. mája roku 1942 v Sriemskej Mitrovici.
Po vojne bol Janko pochovaný v spoločnej hrobke so Slobodanom Bajićom Pajom, Boškom Palkovljevićom Pinkim a Stankom Paunovićom Veljkom na Pamätnom cintoríne v Sriemskej Mitrovici. 25. októbra roku 1943 bol dekrétom Najvyššieho veliteľstva NOV a POJ vyhlásený za národného hrdinu medzi prvými bojovníkmi Národnoslobodzovacieho boja z Vojvodiny. Jeho meno nesie základná škola v Starej Pazove.
